Českí a slovenskí horskí záchranári na jednom lane. (o pôsobení českých horských záchranárov na pôde Horskej záchrannej služby)

  Spájajú nás nielen hranice, ale aj dlhoročná minulosť a sme si blízki spomienkami, ale tiež jazykom. Aj preto sa medzi slovenskou Horskou záchrannou službou a Horskou službou Českej republiky vytvára spolupráca, ktorá by mohla mať výnimočnú a do budúcna aj osožnú existenciu.

V priebehu októbra sa udial prvý pokus prehĺbenia vzťahov slovenskej a českej profesionálnej horskej služby. Jedenásť záchranárov z Českej republiky sa v troch desaťdňových turnusoch stalo súčasťou bežného pôsobenia Horskej záchrannej služby u nás. „Mali sme na výber rôzne lokality, ale v podstate všetci záchranári pôsobili počas pobytu vo Vysokých alebo v Západných Tatrách,“ vysvetľuje Martin Kocum, ktorý je súčasťou metodického zboru Horskej služby ČR.

Slovenská Horská záchranná služba je rozdelené do oblastných stredísk a každé z nich vedie náčelník. V Českej republike je sedem pohorí, v ponímaní horských záchranárov teda sedem oblastí. „Každá z nich má metodika, ktorý je zodpovedný za výcvik zamestnancov a tiež dobrovoľných členov,“ opisuje Kocum štruktúru horskej záchrany v susednom Česku. Sám je profesionálnym záchranárom od roku 2007, ale do kontaktu s horskou službou a jej pôsobenie v nej, začal asi o dva roky skôr.

Pobytu na Slovensku sa českí záchranári zúčastnili po ukončení letnej sezóny a na dobrovoľnej báze. Podľa kritérií ale muselo ísť o cvičiteľov Horskej služby ČR, čo znamená, že sa jedná o záchranárov s určitým vzdelaním, ktoré je v prípade potreby uplatniteľné aj pri pôsobení a zásahoch v našich pohoriach.

Každé pohorie má svoje špecifiká a na území Čiech sa nenachádza horský terén podobný tomu, ktorý je v Tatrách. Preto Martin Kocum vidí najväčší prínos pobytu českých záchranárov v našich horách najmä v tom, že sa pohybovali pre nich nie v bežnom teréne a videli, ako funguje organizácia horskej záchrany u nás.

„Sú na veľmi vysokej technickej a fyzickej úrovni. Ale najmä, čo som mal možnosť vidieť pri záchrannej akcii, sú veľmi empatickí. To, akú prácu robia a v akých podmienkach, vytvára zrejme vnútorný a aj vonkajší tlak na to, aby sa k sebe navzájom veľmi pekne správali. Takže okrem všetkých skúseností, ktoré si so sebou odnášam, je práve toto pre mňa najväčší zážitok,“ hodnotí našich horských záchranárov na záver pobytu Martin Kocum.

Pokiaľ bude vôľa a najmä príležitosť na obidvoch stranách, horskí záchranári by radi pokračovali vo vzájomnej spolupráci. Okrem toho, že českí kolegovia videli spôsob organizovania horskej záchrany v inom, než domácom prostredí, bola ich prítomnosť nápomocná aj Horskej záchrannej službe. „Veľmi rýchlo sa u nás udomácnili a zapadli do kolektívu,“ hodnotí náčelník Oblastného strediska Vysoké Tatry Miroslav Živčák zahraničných kolegov. „Niektoré pohoria majú svoje špecifiká, ale metodika záchrany na horách je jednotná, či je to v Alpách alebo tu,“ pokračuje náčelník vysokotatranských záchranárov, keď medzinárodne porovnávame odbornosť horských služieb.

Jediným obmedzením, s ktorým sa českí záchranári počas pôsobenia na Slovensku stretli bolo, že bez špecializovaného cvičenia pochopiteľne nemohli nastúpiť a vykonávať záchranársku činnosť z paluby vrtuľníka súkromnej leteckej spoločnosti, ktorá s Horskou záchrannou službou spolupracuje. „Ak navzájom spoluprácu horských záchranárov vyhodnotíme ako veľký krok, zabezpečíme pre českých kolegov školenie, ktoré im umožní plnohodnotne s nami vykonávať akékoľvek zásahy a záchranné akcie,“ dodáva Igor Žiak, zástupca riaditeľa Horskej záchrannej služby. Podľa jeho slov by bolo prínosom, keby každá strana našla u svojho pracovného zahraničného partnera to, čo jej doma chýba. Tak by napríklad i slovenskí záchranári mohli absolvovať kurzy pieskovcového skalného lezenia v Čechách, ktoré je v podstate raritou a na Slovensku sa určite natrénovať nedá.

To, že pobyt horských záchranárov z Čiech bol osožný, potvrdil aj náčelník Miroslav Živčák. „Pri záchranných akciách využívame hrubú silu, kedy najťažším terénom mimo značkovaných turistických chodníkov znášame raneného. Fenoménom posledných rokov je, že sa naraz dejú aj dve, tri záchranné akcie. Pri znášaní z hlavného hrebeňa potrebujeme niekedy dvadsať ľudí. Keď sú viacerí zranení v tom istom čase, ale na rôznych miestach, pomáhajú nám kolegovia z iných oblastných stredísk a dobrovoľníci. V takýchto chvíľach je dobrá každá ruka, každá noha,“ vysvetľuje Živčák, prečo sa im pomoc kolegov z Čiech zišla aj počas „ostrej“ záchrannej akcie vo vysokotatranskej lokalite.

Pobyt záchranárov Horskej služby ČR bol o učení sa, tréningu, nových skúsenostiach, ktoré si navzájom s kolegami z Horskej záchrannej služby vymenili. Na základe spätnej väzby obidvoch strán splnil svoj účel a rozbehol spoluprácu, ktorá by mohla prehĺbiť nielen vedomosti, ale tiež vzťahy. Horská záchranná služba preto dúfa, že v dohľadnej dobe bude existovať spôsob, ako plán spolupráce naplniť. Pretože vôľa k jeho realizácii ani na jednej strane nechýba.